Nazovniki

[dagege]

Итак, первый пробник: прогон некольких слов в latinka, на предмет морыологичеости, логичности, предсказуемости письма.
Порядок падежей следующий:
nazovny, rodny, davaľny, vinovaľny, tvorny, mesny.
Отвечают на вопросы: chto, koho, komu, koho, kim, pri kim
čto, čeho, čemu, čto, čim, pri čim.

Kličny sklon (звательный падеж) — бывший седьмой падеж существительных. В белоруском языке сохранились его многочисленные формы: pane, brate, druže, čitaču, narode, susede, chlopče, junače, Jane, Ihnaśu, Haľu, Maňu. Во множественном числе употребляется окончание -ove: panove.

[dagege]

MUŽČINSKI ROD
Odinočny lik

doždž, hośť, napoj, sudja, baťko
doždžu, hośťa, napoju, sudji, baťki
doždžu, hośťu, napoju, sudji, baťku
doždž, hośťa, napoj, sudju, baťku
doždžém, hośtem, napojem, sudjém, baťkom
na doždži, hośťu, v napoju, pri sudji, pri baťku

Množny lik

doždži, hośti, napoji, sudji, baťki
doždžov, hośťov (hośtej), napojov, sudjov, baťkov
doždžam, hośťam, napojam, sudjam, baťkam
doždži, hośťov (hośtej), napoji, sudjov, baťkov
doždžmi, hośťami, napojami, sudjami, baťkami
doždžach, hośťach, napojach, sudjach, baťkach
(doždžoch, hośťoch, napojoch, sudjoch, baťkoch)

[dagege]

ŽENOČI ROD
Odinočny lik

dočka, vulica, reč, šija, jablıňa
dočki, vulici, reči, šiji, jablıni,
dočce, vulici, reči, šiji, jablıni
dočku, vulicu, reč, šija, jablıňu
dočkoj, vulicoj, rečju, šijoj, jablıňoj
na dočce, na vulici, na reči, na šiji, na jablıni

Množny lik

dočki, vulici, reči, šiji, jablıni
dočok, vulic, rečov, šijov, jablıňov
dočkam, vulicam, rečam, šijam, jablıňam
dočok, vulici, reči, šiji, jablıni
dočkami, vulicam, rečami, šijami, jablıňami
pri dočkach, vulicach, rečach, šijach, jablıňach

[dagege]

NIJAKI ROD
Odinočny lik

plečé, voko, vucho, imě, koteně
pleča, voka, vucha, imia imě imeni, koteněti
pleču, voku, vuchu, imiu imeni, koteněti
plečé, voko, vucho, imě, koteně
plečém,vokom, vuchom, imem imenem, koteném
na pleči, v voku, v vuchu vuse, v imeni imi, pri koteněti

Množny lik

pleči, voči, vuši, iménı, koteněty
plečej, vočej, vušej, iménov, kotenětov
plečam, vočam, vušam, iménnam, kotenětam
pleči, voči, vuši, iménı, kotenět(-ov)
plečmi (plečima), vočmi (vočima), vušami, iménami, kotenětami
na plečach, v vočach, vušach, iménach, kotenětach

[dagege]

Дополнение к среднему роду:

žitjé, pıtanje, pole, holjé
žitja, pıtanja, poľa, holja
žitju, pıtanju, poľu, holju
žitjé, pıtanje, pole, holjé
žitjém, pıtanjem, polem, holjém
žitji, pıtanji, poli, holji

žitji, pıtanji, poli
žitjov, pıtanjov, poľov
žitjam, pıtanjam, poľam
žitji, pıtanji, poli
žitjami, pıtanjami, poľami
žitjach, pıtanjach, poľach

ditě, vokno
ditěti, vokna
ditěti, voknu
ditě vokno
ditem voknom
v ditěti, vokne

deti, vokna
detej, vokon (voknov)
deťam, voknam
detej, vokny
deťmi, voknami
v deťach, voknach