Главное меню
Мы солидарны с Украиной. Узнайте здесь, как можно поддержать Украину.

Ответ

Обратите внимание: данное сообщение не будет отображаться, пока модератор не одобрит его.
Ограничения: максимум вложений в сообщении — 3 (3 осталось), максимальный размер всех файлов — 300 КБ, максимальный размер одного файла — 100 КБ
Снимите пометку с вложений, которые необходимо удалить
Перетащите файлы сюда или используйте кнопку для добавления файлов
Вложения и другие параметры
Проверка:
Оставьте это поле пустым:
Наберите символы, которые изображены на картинке
Прослушать / Запросить другое изображение

Наберите символы, которые изображены на картинке:

√36:
ALT+S — отправить
ALT+P — предварительный просмотр

Сообщения в этой теме

Автор ta‍criqt
 - мая 20, 2022, 16:21
А вот — сказ про Ита хасень:

LEYENDA DEL ITA HASẼ (ITÁ HASÉ) // MOMBEꞋUPY ITA HASẼ

Dicen que era un mozo de aquellos pagos, músico y cantor que sabia arrancar del acordeón dulces y dolientes sonidos, y que acompañado de la guitarra entonaba, con sentimiento profundo, las polcas más lindas que se hayan escuchado jamás y que con sus silbidos imitaba el trinar melodioso y melancólico de las aves cantoras.
Ojeꞌe haꞌeha peteĩ kariay umi tenda regua, puraheiha ha ombopu porãitéva acordeón ha omoirúva mbaraka rehe, ipyꞌapyguive oñeñandukáva umi polka iporãvéva arakaꞌe oñehendúꞌỹ vaꞌekue ha ituruñeꞌẽ rupi ohaꞌã umi guyra purahéi porãitéva.
◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊

Desesperado por los desdenes de una muchacha, posiblemente su único amor y motivo de inspiración, llega un atardecer al lugar con el decidido propósito de quitarse la vida. El Diablo se le había metido en el cuerpo e inducido a que tomara esa terrible determinación.
Pyꞌa popo rehe pe kuñataĩ rekomeguãme, oiméne raꞌe peteĩha mborayhu ha ikorasõ jára, oguahẽ peteĩ kaꞌaru ojejukataha katuete. Aña oike raꞌe hetepýpe ha ogueraha ichupe ojejuka haguã.
◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊

Desató su lazo de tiento del recado, lo desenrolló apresuradamente como temeroso de que alguno pudiera llegar a interrumpir la consumación de su propósito, puso la enlazada alrededor de su fornido cuello, anudo la presilla en el tronco del grueso Ñandubay, que aseguran todavía existe, junto a la orilla donde el arroyo es más ancho y profundo. Asegurándose de que nadie lo viera, él se lanza, pronunciando palabras que nadie pudo recoger.
Pero aquí, se produce el milagro. El cuerpo al tocar el agua, se convierte en una gran piedra, y aquella al pasar el agua por encima produce el ruido que motiva la leyenda.
Ombojera pe isã oĩhágui, hagẽ ha kyhyjépe anítere avave ojoko hembiapo, omosã ijajúrare, ojokua ñanduváire, ojeꞌéva oĩkoha gueteri. Y rembeꞌýpe pyguasu ha pykoꞌevehápe. Ojesareko avave ndohechaiha oñesaingo oñeꞌẽnguru jave avave ndoikumbýiva.
Ha koꞌápe oiko mbaꞌe techapyrã. Hete ojávo ýre, oiko ichugui ita guasu. Ha ohasakuévo y hiꞌári oñehendu raicha ipúva, upévare oiko mombeꞌupy.

◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊

La verdad incuestionable, es que al aproximarse al lugar de la pequeña cascada, el aparente llanto se asemeja a un rumor parecido al que produce el ahorcado en sus postreros estertores.
Upe mbaꞌe añetetéva, haꞌe ñañemoaguĩramo pe ytu saingohápe ñahendu raicha pe tasẽ potaitéva pytuho.
◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊

Nadie, en la zona, ni fuera de ella, duda de la veracidad de la leyenda. Todos ven en el aparente misterio de la "Piedra que llora" – Itá hasẽ el alma de un desgraciado músico y cantor que se quitó la vida por amor de una ingrata mujer, que no lo quiso o no lo comprendió, por la que llora todavía y llorará eternamente. Se encuentra escrito en la cruz que lo recuerda, arriba del espinillo, "La ingrata".
Avave, tendagua térã okaragua, oimoꞌãꞌỹ ko mombeꞌupy. Opavave ohecha jekuahaꞌỹ "Ita hasẽ" guigua. Pe ánga puraheiha ojejuka hague pe kuña mborayhuꞌỹre, upe haguére hasẽ ha hasẽta ijapyreꞌỹ jave.
Kurusúre hakaratiꞌa ári oĩva ha imanduáva hese ojehai pyre "Ohechakuahaꞌỹva".
◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊◊


Avañeꞌẽ Roky Brote de Guaraní, 40–41.
Автор ta‍criqt
 - мая 15, 2022, 17:20
Конечно, кастильский перевод ruvicha как Cacique — это явный анахоризьм, но так уж принято. Хотя можно и ruvichá.

Как говорится, почитайте касика, читайте классику.
Автор ta‍criqt
 - мая 15, 2022, 16:19
Сегодня садим мандиоку:

LEYENDA DE LA MANDIOCA // MOMBEꞋUPY MANDIꞋO

Dice esta leyenda que una joven india apareció embarazada un día ante su padre, Cacique de la tribu. Este quiso indagar para conocer al progenitor, pero el silencio de la joven permaneció a pesar de todos los interrogantes del Cacique.
Ko mombeꞌupy ndaje heꞌi peteĩ kuñataĩ ipuruꞌã vaꞌekue peteĩ ára itúva renondépe, kóva ningo ava ruvicha. Haꞌe oporandu oikuahaségui mávapa itúva. Ha heta porandu jepe ava ruvicha kuñataĩ ikirirĩnte.
ːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːː

A los nueve meses nació una niña, a quien llamaron Mandí, quién a los pocos meses razonaba con la mentalidad de una persona grande. Estos hechos atrajeron a mucha gente de otros lugares para ver a esta criatura. De repente al cumplir un año, la pequeña dijo a su madre y abuelo: voy a morir, nadie le creyó porque no estaba enferma, sin embargo cayó y murió.
Porundy  jasy  rire  heñói  peteĩ  mitãkuñaꞌi,  oñembohéra  vaꞌekue Mandi, haꞌe mbovy jasy rire oñepyꞌamongeta ituicháva raicha. Ko mbaꞌe ohenói heta yvypórape ambue tendágui ohecha haguã pe mitãme. Upéicha hágui omboty ramo peteĩ ary, ko mitãkuña heꞌi itúva ha iramóipe: amanóta, avave ndoroviái chupe ndahasýi háre. Ha katu hoꞌa ha omano.
ːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːː

La enterraron en casa de su madre y su sepultura fue regada todos los días. Lloraron y lamentaron todos por la muerte de la niña. La madre regaba muy seguido el lugar donde estaba enterrada su hija.
Ojejaty vaꞌekue isy rógape, ha oñemboꞌy opa ára ojejaty haguépe. Opa hasẽ ha ojaheꞌo pe mitã manóre. Isy omboꞌy pyꞌỹíete pe tenda ojejaty haguépe imemby.
ːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːː


De pronto un día nació de la misma una planta y el abuelo de Mandi, arrancó la raíz bien carnosa, luego llevó a pelar, rallar, hervir y usó para toda clase de comida: pan chipá y tortas varias. Desde entonces Mandi da sus raíces y alimenta a las personas y en un año que pase ya se tiene de nuevo raíces que provienen de gajos que se plantan de ella, de la misma manera que Mandi no nacen de semillas. Así mismo obtuvieron una bebida fermentada, kaꞌuy.
Sapyꞌa peteĩ ára heñói ipye peteĩ kaꞌavo ha Mandi ramói, ohapoꞌo pe ipoguasu porãva, upéi oipiro, omonguꞌi, ombopupu ha oipuru mayma tembiꞌúpe: mbujape ha opa chiparã. Upe guive Mandi omeꞌẽ hapo ha omongaru ava kuérape ha ohasa rire peteĩ ary hapo jeýma oúva takã oñeñotýva ichugui. Mandi raichante avei noheñóiva taꞌỹigui. Upéicha hágui ohupyty hikuái peteĩ jesyrykurã ivúva, kaꞌuy.
ːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːː

En su nombre y por dar alimento a través del tiempo a los que viven cerca de su casa, a esa planta se lo llamó mandiꞌo.
Hérare ha omeꞌẽ haguére tembiꞌu opa ára rupi oikovéva hóga ypýgui, pe kaꞌavo oñembohéra vaꞌekue mandiꞌo.
ːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːː

Para evitar que dicha planta sufra los perjuicios de la helada, es creencia en el noreste que ello se evita arrancando una rama de dicha planta en viernes santo y enterrarla en un lugar del campo.
Ani haguã hogue manomba ko kaꞌavo, roꞌy aja, ojeꞌéva ñaguenohẽꞌarã chugui peteĩ rakã Viernes Santo-pe ha ojejaty vaꞌerã ñúme.
ːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːːː

Adaptación de la leyenda tomada del libro de Gabino Casco.


Avañeꞌẽ Roky || Brote de Guaraní, 38–39.
Автор ta‍criqt
 - мая 14, 2022, 11:08
Вот кое-что по назализации:

https://ciesas.repositorioinstitucional.mx/jspui/bitstream/1015/569/1/TE E.I. 2017 Celeste Mariana Escobar Imlach.pdf — парагвайский гуарани

https://periodicos.sbu.unicamp.br/ojs/index.php/liames/article/view/8658655/22261 — сравнительная по нескольким тупи-гуарани (тупи)

https://repositorio.cultura.gob.pe/bitstream/handle/CULTURA/478/Nasalidad aguaruna.pdf?sequence=3&isAllowed=y — просто для типологии, агуаруна.
Автор ta‍criqt
 - мая 14, 2022, 10:41
ЦитироватьМне нравится. На самом деле гуарани приятный язык, но я до сих пор не понимаю там носовую гармонию.
— Ну она с некоторыми интересностями, да, хотя всё довольно логично, как губная гармония в евразийских, что-ли.

А звучание да, хорошее. Назализация, ударение на последний слог почти всегда... Хотя не хватает абруптивов, может быть, для разнообразия. Это лечится кечумарой.
Автор tetramur
 - мая 14, 2022, 10:39
Цитата: ta‍criqt от мая 14, 2022, 09:02
Продолжаем AVAÑEꞋẼ coʼl maíz:

LEYENDA DEL MAÍZ // MOMBEꞋUPY AVATI
Hubo hace mucho una gran sequía. Los ríos no llevaban agua, los peces habían muerto, los cazadores nada encontraban para ali- mentar sus proles y el Dios Tupã permanecía sordo a las desesperadas rogatorias.
Oiko  rakaꞌe  peteĩ  amaꞌỹ  nde  tuichapáva.  Umi  ysyry  ndoguerahái vaꞌekue y, umi pira omanomba ha mymba jukahára ndojuhúi mbaꞌeve omongaru haguã hogaygua kuérape ha Tupã katu nohenduséi umi jerure.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
Dos jóvenes guerreros, Avatí y Angirũ, expresaron a viva voz su disposición a dar sus vidas para que cesara la catástrofe. Un desconocido apareció entonces y dijo ser emisario de Dios, para buscar en la tierra un hombre dispuesto a dar la vida por los otros, porque entonces Tupã haría crecer de su cuerpo sacrificado, una planta que saciaría toda hambre.
Mokõi kariaꞌy guariníva, Avati ha Angirũ, heꞌi ohekomeꞌẽ vaꞌerã katuete topátere mbaꞌe aigue ojehúva. Oguahẽ peteĩ ojeikuahaꞌỹva ha heꞌi Tupã rembijokuái haꞌeha. Oheka haguã yvy ári ava omeꞌẽtava heko ambuéva rekovia, Tupã omongakuaha pota hetégui mano pyre, peteĩ kaꞌa oguenohẽtava opa ñembyahýi.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
Los jóvenes guerreros reiteraron su voluntad. No era necesario el sacrificio de ambos y el que quedara vivo debería encontrar el sitio apropiado para enterrar a su compañero. Fue elegido Avati y Angirũ se despidió llorando de su querido amigo y llorando lo enterró.
Guariní kuéra heꞌi jey jey oipota vaꞌekuépe. Notekotevẽi omano mokõivéva ha opytáva oheka vaꞌerã tenda iporãvéva ojaty haguã iñirũme. Ojeiporavo Avati ha Angirũ oñemomombyry iñirũgui tesaꞌy reheve ha hasẽ aja ojaty chupe.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
Siguió llorando al visitarlo y regó su tumba todos los días, con la poca agua que arrastraba el río, hasta que la promesa se cumplió y de la tierra que cubría a Avatí brotó una planta desconocida que creció, floreció y dio sus sabrosos y nutritivos frutos: el maíz.
Hasẽ jey jey oñemomaiteívo ha omboꞌy opa ára ojejaty vaꞌekuépe, ymirupi ombosyrýva ysyry, ñeꞌẽmeꞌẽ oiko peve ha yvýgui omoꞌãva avatípe heñói peteĩ kaꞌavo ojeikuahaꞌỹva, okakuaha, ipotypa ha hiꞌa he hérava avati.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
El mensajero desconocido regresó para corroborar la historia y comunicó que por voluntad de Tupã, el generoso Avatí, de cuyo cuerpo se nutrió la planta, vivirá para siempre mientras se cultivara el maíz, que desde entonces alimenta a todos los guaraníes.
Maranduhára ojekuahaꞌỹva ojere oikuaha haguã añetehápa upe ojeꞌéva ha omomarandu Tupã rembipota rupi, Avati pojeráva hetégui oheñói vaꞌekue pe kaꞌavo oikotaha oñeñoty guive avati, upe guive omongaru opa ava guaraníme.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚


Avañeꞌẽ Roky c
ɔ Brote de Guaraní, 36–37.

Мне нравится. На самом деле гуарани приятный язык, но я до сих пор не понимаю там носовую гармонию.
Автор ta‍criqt
 - мая 14, 2022, 09:02
Продолжаем AVAÑEꞋẼ coʼl maíz:

LEYENDA DEL MAÍZ // MOMBEꞋUPY AVATI
Hubo hace mucho una gran sequía. Los ríos no llevaban agua, los peces habían muerto, los cazadores nada encontraban para ali- mentar sus proles y el Dios Tupã permanecía sordo a las desesperadas rogatorias.
Oiko  rakaꞌe  peteĩ  amaꞌỹ  nde  tuichapáva.  Umi  ysyry  ndoguerahái vaꞌekue y, umi pira omanomba ha mymba jukahára ndojuhúi mbaꞌeve omongaru haguã hogaygua kuérape ha Tupã katu nohenduséi umi jerure.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
Dos jóvenes guerreros, Avatí y Angirũ, expresaron a viva voz su disposición a dar sus vidas para que cesara la catástrofe. Un desconocido apareció entonces y dijo ser emisario de Dios, para buscar en la tierra un hombre dispuesto a dar la vida por los otros, porque entonces Tupã haría crecer de su cuerpo sacrificado, una planta que saciaría toda hambre.
Mokõi kariaꞌy guariníva, Avati ha Angirũ, heꞌi ohekomeꞌẽ vaꞌerã katuete topátere mbaꞌe aigue ojehúva. Oguahẽ peteĩ ojeikuahaꞌỹva ha heꞌi Tupã rembijokuái haꞌeha. Oheka haguã yvy ári ava omeꞌẽtava heko ambuéva rekovia, Tupã omongakuaha pota hetégui mano pyre, peteĩ kaꞌa oguenohẽtava opa ñembyahýi.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
Los jóvenes guerreros reiteraron su voluntad. No era necesario el sacrificio de ambos y el que quedara vivo debería encontrar el sitio apropiado para enterrar a su compañero. Fue elegido Avati y Angirũ se despidió llorando de su querido amigo y llorando lo enterró.
Guariní kuéra heꞌi jey jey oipota vaꞌekuépe. Notekotevẽi omano mokõivéva ha opytáva oheka vaꞌerã tenda iporãvéva ojaty haguã iñirũme. Ojeiporavo Avati ha Angirũ oñemomombyry iñirũgui tesaꞌy reheve ha hasẽ aja ojaty chupe.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
Siguió llorando al visitarlo y regó su tumba todos los días, con la poca agua que arrastraba el río, hasta que la promesa se cumplió y de la tierra que cubría a Avatí brotó una planta desconocida que creció, floreció y dio sus sabrosos y nutritivos frutos: el maíz.
Hasẽ jey jey oñemomaiteívo ha omboꞌy opa ára ojejaty vaꞌekuépe, ymirupi ombosyrýva ysyry, ñeꞌẽmeꞌẽ oiko peve ha yvýgui omoꞌãva avatípe heñói peteĩ kaꞌavo ojeikuahaꞌỹva, okakuaha, ipotypa ha hiꞌa he hérava avati.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚
El mensajero desconocido regresó para corroborar la historia y comunicó que por voluntad de Tupã, el generoso Avatí, de cuyo cuerpo se nutrió la planta, vivirá para siempre mientras se cultivara el maíz, que desde entonces alimenta a todos los guaraníes.
Maranduhára ojekuahaꞌỹva ojere oikuaha haguã añetehápa upe ojeꞌéva ha omomarandu Tupã rembipota rupi, Avati pojeráva hetégui oheñói vaꞌekue pe kaꞌavo oikotaha oñeñoty guive avati, upe guive omongaru opa ava guaraníme.
˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚˚


Avañeꞌẽ Roky c
ɔ Brote de Guaraní, 36–37.
Автор Iyeska
 - мая 13, 2022, 17:14
Кста, ta‍criqt-сан, гляньте в мой бложек, ежели адрес вконтактиковый нужон :)